Kontrola eskalácie konfliktu v kontexte rusko-ukrajinskej vojny

Autor : Matej Rafael Riško

Včera sme mali možnosť vidieť, že ruský prezident Vladimír Putin uviedol svoje strategické sily do zvýšenej pohotovosti (elevated). Zatiaľ je priskoro na úplné hodnotenie situácie, ale tento krok zapadá do ruskej stratégie využitia nukleárnej diplomacie v konvenčnom konflikte, pričom otvára širší manévrovací priestor pre teoretickú možnosť nukleárnej deeskalácie (escalate to de-escalate) a v konečnom dôsledku zvyšuje schopnosť štátu (Ruska) k odstrašeniu a presadeniu záujmov. Kľúčovým predpokladom je udržanie sa v schopnosti pohybu po vyšších stupňoch eskalačného rebríka. Súčasný konflikt sa zo začiatku prejavoval niečím, čo Rob Lee popísal ako kompetenčná nátlaková kampaň[1], kde je otvorená vojna len ďalšou úrovňou eskalácie po ktorej sa Rusko pohybuje a zvýšená pohotovosť je opäť druhom pohybu po eskalačnom rebríku.

Ruská vojenská stratégia definuje použitie sily ako : "sériu vzájomne prepojených politických, vojenských, vojensko-technických, ekonomických a informačných opatrení majúcich za cieľ znemožniť uplatnenie sily proti Rusku, brániť jeho suverenitu a zachovávať jeho územnú celistvosť." V ruskom prípade nejde o statickú, ale "dynamickú stratégiu".[2] Vývoj ruskej doktríny môžeme sledovať od použitia "keď je ohrozená samotná existencia štátu" (2010), po "nestrategické nukleárne zbrane"[3]. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že neverejná doložka ďalej znížila prah pre použitie jadrových zbraní. Základnou myšlienkou deeskalácie je, že "Rusko je ochotné zapojiť sa do jadrovej vojny, aby došlo k ukončeniu konvenčnej vojny"[4]. Budem tvrdiť, že kľúčovým predpokladom je, že sa Rusko chce udržať v reakcieschopnosti pohybu po vyšších stupňoch Kahnovho eskalačného rebríka, kde ako poznamenáva Lusky, použitie nukleárnych zbraní na vysokých priečkach nie je úplne reverzibilné a "úmyselné použitie jadrových zbraní - dokonca aj "malých", ktoré nie sú ničivejšie ako konvenčné bomby - by rozptýlilo súčasnú všeobecnú neochotu prejsť týmito dverami a ďalšie použitie by bolo pravdepodobnejšie."[5] V tomto smere môžeme politický krok prezidenta Putina zvýšiť pohotovosť hodnotiť ako cielený a ide o plné pokračovanie kompetenčnej kampane. Ako vidíme, podľa Luskyho taktické použitie jadrových zbraní otvára okno príležitostí a zvyšuje nestabilitu. Zaujímavou otázkou na to nadväzujúcou je, či taktické použitie jadrových zbraní stabilitu v skutočnosti nezvyšuje tým, že ide proti logike paradoxu stability a nestability. Ak prijmeme predpoklad, že pravdepodobnosť menších a nepriamych konfliktov sa v prípade dvoch zemí vlastniacich jadrové zbrane síce zvyšuje, ale spolu s tým klesá pravdepodobnosť priamej vojny je namieste otázka či predstavuje rusko-ukrajinský konflikt proxy vojnu. S ohľadom na definíciu zástupnej vojny to môžeme vylúčiť, keďže jedna z bojujúcich strán je priamo zainteresovaná. Priama zainteresovanosť však zrejme predstavuje len jednu rovinu, keď sa pozrieme na reakciu medzinárodného spoločenstva dospejeme k záveru, že pre druhú bojujúcu stranu predstavuje konflikt A) existenčné riziko v zmene bezpečnostnej architektúry a premene bezpečnostného prostredia a za B) niektoré prejavy vykonávania vplyvu a podpory dostávajú zástupný charakter (dodávky zbraní a paliva, Intel atď). Navyše ak prijmeme za svoj predpoklad Gerasimovo tvrdenie o neohraničenosti akcií a vojne ako prirodzenom stave fungovania štátu, ktoré si adaptovali poľa Karla Řehku aj ostatné štáty[6] dôjdeme k záveru, že sa jedná o nižšiu úroveň medzinárodného konfliktu kde existuje koalícia, ktorá vedie konflikt za pomoci nevojenských nástrojov.

Zvýšenie bojovej pohotovosti je teda reakciou na asymetriu v medzinárodnom konflikte[i] a ide o reakciu na vzájomný stret zemí disponujúcim jadrovým arzenálom. Ruská Federácia v tomto prípade smeruje zvýšenie eskalácie k odmietnutiu zahraničnej podpory ukrajinskej strane. Ak však tento konflikt popisujeme ako nesymetrický (to isté však platí i keď proporčne v slabšej miere aj pre ruskú stranu) je otázka, či je možné uvažovať nad využitím "nestrategickej" úrovne jadrových zbraní. Existujú náznaky, že Rusko s týmto konceptom operuje. Je dôležité dodať, že samotné oznámenie zvýšenej pohotovosti tento krok do istej miery neguje, pretože zvyšuje priehľadnosť a pôsobí formou klasického odstrašovania. Avšak ako tvrdí Lusky- použitie jadrových zbraní nie je úplne reverzibilné a preto sa otvára priestor pre deeskaláciu a kontrolu konfliktu. Dotýkame sa tu konštruktívnej predstavy úmyslu a jeho odhadu, otázkou je či táto cielená eskalácia ( ktorá s ohľadom na koncept stability a nestability môže podľa môjho názoru zvýšiť bezpečnosť Ruska) môže viesť k ukončeniu konvenčného konfliktu. Základným predpokladom tejto hypotézy je to, že ruské politické elity priznávajú, že je veľmi ťažké rozlíšiť medzi taktickou a strategickou úrovňou použitia jadrových zbraní a ich vlastná doktrína to vylučuje[7]. S ohľadom na doktrínu o "bezprostrednom ohrození štátu" je možné súčasnú situáciu interpretovať, že Rusko podsúva predpoklad, že ďalšia podpora Ukrajine môže byť bezprostredným ohrozením. Ako poznáva Ryan v skutočnosti hovoríme o "kontrole eskalácie" a jedná sa o stratégiu, ktorá bola reálne používaná oboma stranami v priebehu studenej vojny[8]. Ryan popisuje článok Arbatova z roku 2008, ktorý hovorí, že Rusko "môže siahnuť k selektívnemu použitiu jadrových zbraní na zabránenie agresie, alebo k demonštrácii odhodlania".[9]Ak teda Rusko nebude schopné vyhrať (ukončiť) konvenčný konflikt je možné, že sa pokúsi o demonštráciu odhodlania. Ako som popísal, podľa niektorých autorov je ťažko badať rozdiel medzi taktickou a strategickou úrovňou a s ohľadom na expanzívny záujem Ruska môžeme dôjsť k záveru, že Rusko môže považovať ohrozenie v širšom zmysle vzťahujúce sa na územie, ktoré nie je jeho integrálnou súčasťou, ale má k nemu historické, ekonomické, politické a hlavne bezpečnostné väzby.

Záver

Ruský krok zvýšiť pohotovosť strategických síl zapadá do celkovej koncepcie ruskej kompetenčnej kampane, jeho transparentnosť je v tomto prípade dôkazom toho. Zároveň si tým však Rusko rozšírilo manévrovací priestor pohybu po eskalačnom rebríčku, ktorý môže zahŕňať aj teoretické použitie jadrových zbraní na "nestrategickej úrovni". S ohľadom na neúplnú reverzibilitu a zároveň problematické rozšírenie strategickej a taktickej úrovne vyslalo Rusko signál, že môže považovať nepriame zapájanie sa do konfliktu za stav maximálneho ohrozenia. Pravdepodobnosť použitia jadrových zbraní je veľmi nízka, avšak s ohľadom na vývoj ruského vojenského myslenia je možné minimálne uvažovať ako o deeskalácii konfliktu na Ukrajine, tak za určitých okolností o limitovanom útoku (útokoch). Dôvodom je využitie nejasnosti toho, čo znamená postup po eskalačnom rebríku a schopnosť udržať sa na jeho vyšších úrovniach, čo zapadá do konceptu vedenia kompetenčnej nátlakovej kampane. Riziko niečoho takého je samozrejme neúplný odhad prípadnej ďalšej možnej eskalácie a jej následkov a tiež možnosť falošného poplachu.

---

[1] Rob Lee, Moscow Compellence Strategy, January 18,2022, https://www.fpri.org/article/2022/01/moscows-compellence-strategy/(downloaded 28.2.2022).

[2] Adam Potočňák, Súčasné nukleárne stratégie a výzbroj Spojených štátov amerických a Ruskej federácie, Vojenské rozhledy, No.4, 2021, https://vojenskerozhledy.cz/kategorie-clanku/bezpecnostni-prostredi/sucasne-nuklearne-strategie (downloaded 28.2.2022).

[3] Jacob W. Kipp, "Russia's Nonstrategic Nuclear Weapons," Military Review, (May-June 2001).

[4] Kevin Ryan, Is 'Escalate to Deescalate' Part of Russia's Nuclear Toolbox?, (January 8, 2020), https://www-russiamatters-org.translate.goog/analysis/escalate-deescalate-part-russias-nuclear-toolbox?_x_tr_sl=en&_x_tr_tl=cs&_x_tr_hl=cs&_x_tr_pto=sc, (downloaded 28.2.2022)

[5] Louis Lusky, Political Science Quarterly 80, no. 4 (1965): 682-684, https://doi.org/10.2307/2147036 (downloaded 28.2.2022).

[6] Karel Řehka, Informační válka, (Academia, Praha: 2017),24.

[7] Potočňák, Súčasné nukleárne stratégie. https://vojenskerozhledy.cz/kategorie-clanku/bezpecnostni-prostredi/sucasne-nuklearne-strategie(download 28.2.2022)

[8] Ryan, Is 'Escalate to Deescalate' Part of Russia's Nuclear Toolbox?, (January 8, 2020), https://www-russiamatters-org.translate.goog/analysis/escalate-deescalate-part-russias-nuclear-toolbox?_x_tr_sl=en&_x_tr_tl=cs&_x_tr_hl=cs&_x_tr_pto=sc, (downloaded 28.2.2022)

[9] Ibidem.

[i] je otázne nakoľko je dnes možné používať termín medzinárodného konfliktu tak ako ho chápu ženevské dohody s ohľadom na Gerasimov predpoklad permanentného konfliktu

titulný obr: Iskander Transport Loader 9T250, credits 19fortyfive.com